Celý ostrov lesa bezprostredne súvisí s hamským tŕstím, porasty vytvára pestrá zmes listnatých drevín: dub, topoľ, vŕba, agát, javor, jaseň, hrab, pajaseň s bohatou krovinnou etážou / kalina, drieň, hloh, dráč/ a bujným bylinným podrastom. Porasty patria ku skupine lesných typov brestových jasenín. Na južnom okraji lesa v štrkopieskoch je vytvorené plytké jazierko, čiastočne zarastené vodným rastlinstvom.

Nádherná botanika tohto územia je pastvou pre oči - viac ako 341 druhov vyšších rastlín, z ktorých je celý rad veľmi vzácnych. Dôkazom bohatého zastúpenia vzácnych vodných a močiarnych rastlín je lekno biele, leknica žltá, leknovec štítnatý, kavyl vláskovitý, perutník močiarny, karbinec vysoký a bleduľa letná. Z hľadiska vodnej vegetácie rezervácia predstavuje na Podunajskej nížine najzachovalejší výskyt práve týchto vodných rastlinných spoločenstiev. Pobrežný zárast zastupuje trstina obyčajná, pálka širokolistá a z vrbín prevláda vŕba, topoľ a jelša.

Lekno biele -trváca rastlina nápadná veľkými listami plávajúcimi na hladine, ale najmä otvorenými bielymi kvetmi nevšednej krásy. V bahnitom dne má podzemok, z neho vyrastajú dlhé stopky listov a byľ. Kvety majú mnoho okvetných lístkov a zlatožltých tyčiniek bohatých na peľ. Kvitne od júna do augusta. Po opelení sa byľ špirálovite skrúca a pod hladinou sa vyvíja tobolka podobná makovici. Lekno biele rastie v mŕtvych ramenách jazier.

Leknica žltá - plávajúce listy leknice sú široko vajcovité, na báze až po stopku hlboko vykrojené. Trikrát rozkonárené žilky prebiehajú lúčovito až k okraju čepele a nie sú navzájom pospájané. Leknica môže dobre rásť aj vo vode hlbokej 4-5 m, päť až šesť vonkajších kožovitých kališných lístkov, ktoré sú zvnútra lesklo žĺtkovožlté a zvonka zelenkastožlté, obklopuje veniec malých žltohnedých korunných lupienkov.

Leknovec štítnatý - má plazivý podzemok v bahne stojatých vôd, na okrúhlej byli vyrastajú dlhostopkaté, srdcovito okrúhle listy, plávajúce na hladine. Kvitne od júla do septembra veľkými zlatožltými kvetmi. Tento vzácny druh našej flóry rastie v mŕtvych ramenách a plytkých močariskách, kde je chránený.

Bleduľa letná - je charakteristickým druhom lužných lesov, rastie v ostricových spoločenstvách na brehoch mŕtvych ramien, z podzemnej cibule vyrastajú holé, čiarkovité listy, ovisnuté kvety vyrastajú na nerovnako dlhých stopkách z pazuchy tulcovitého listeňa. Sú zoskupené po 2-3, okvetné lístky sú široko podlhovasté, biele, pod vrchom so zelenožltou škvrnou. Patrí medzi úplne chránené druhy.

Karbinec vysoký - rastie na brehoch s trsťovými porastami, listy vyrastajú na štvorhrannej stonke protistojne a krížmo a kvety sú nakopené v hustých papraslenoch. Na stonkách sú umiestnené takmer rovnomerne a ich listene sa takmer neodlišujú od pravých listov. Kalich tvorí päť ostro zahrotených kališných lístkov.Dosahuje výšku až 100cm.

Perutník močiarny - ani jeden z domácich druhov prvosienkovitých nie je tak dokonale prispôsobený svojmu prostrediu ako perutník. Vzpriamená bezlistá stonka vyčnieva nad vodnú hladinu a vynáša svetlofialové kvety s tmavožltým hrdlom .K vodnej hladine sa skláňa až zrelá tobolka s drobnými semenami, ktoré rozširuje voda.

Trsť obyčajná - je väčšinou 1-4 m vysoká, vzpriamená mäkko chlpatá metlina, ktorá má pevné steblá. Veľké metliny sú zložené z množstva kláskov, ktorých vretená sú pod jednotlivými kláskami belavo chlpaté. V období kvitnutia vyčnievajú z tmavofialových metlín a dodávajú im belavý hodvábny lesk.

Pálka širokolistá- z vodorovného podzemku dlhého niekedy až 1 m a plaziaceho sa v bahne plytkých vôd vyrastá nerozkonárená oblá stonka so sivozelenými listami, ktoré sú rovnako dlhé ako stonka. Rýchlo sa vegetatívne rozmnožuje podzemkovými výbežkami. Šúľok sa skladá z hornej samčej časti a dolnej samičej časti. Rastie v priekopách zaplavených vodou.